Словацька мова

DIDAKTICKÉ HRY ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA

Nájdi písmená

Každý žiak má obálku s nastrihanými písmenami abecedy. Žiakov rozdelíme do skupín. Na dohovorené znamenie má každý žiak zo svojej obálky vybrať písmená podľa pokynov, napr. všetky krátke samohlásky, tvrdé spoluhlásky a pod. Skupina získava body podľa toho, koľkí jej členovia odpovedali správne.         

Slovo, slabika, hláska

Učiteľ začína hru tým, že povie slovo, napr. tabuľa. Určený žiak má za úlohu toto slovo rozložiť na slabiky, hlásky a vytvoriť slovo začínajúce na poslednú slabiku /hlásku/. Keď žiak splní všetky spomenuté úlohy, má právo určiť ďalšieho žiaka, ktorý v hre pokračuje a rozkladá ďalšie slovo.
Hru možno hrať aj štafetovým spôsobom v kruhu alebo v zástupe.        

Nové slová

Učiteľ napíše na tabuľu slovo po písmenkách zhora nadol a vedľa to isté slovo len zdola nahor. Na znamenie žiaci vymýšľajú slová, ktoré sa začínajú písmenom v prvom stĺpci a končia písmenom v druhom stĺpci. Počet dopĺňaných písmen nie je obmedzený.        

Farebné slová

Na papier alebo tabuľu napíšeme písmená tak, aby jednotlivé farby písmen tvorili slová. Úlohou žiakov je slová zostaviť, napísať a príp. aj rozdeliť na slabiky.

SLABIKA

Hra s gumou

Na krajčírsku gumu učiteľ pripevní špendlíkmi lístky s písmenami. Po natiahnutí gumy sú písmená izolované - hlásky. Po uvoľnení gumy vznikne slabika /slovo/.
   

Slabiková štafeta

Učiteľ povie slovo. Žiaci ho rozložia na slabiky a slabiky na hlásky. Na poslednú hlásku utvoria nové slovo a pokračujú v štafete. Vhodné na osvojenie si pojmov slovo, slabika, hláska a pod.
   

Rozhnevaní priatelia

Pred lavicami stoja žiaci a každý z nich drží jednu hlásku. Spolu vytvoria slovo. Pri hre sa hlásky pohnevali a odišli vo dvojiciach. Deti majú zistiť, aké dvojice príp. trojice /čiže slabiky/ hlásky vytvorili.
   

Smutná slabika

Učiteľ povie slabiku, Žiaci hľadajú kamarátku smutnej slabike. Ich úlohou je tvoriť slová, v ktorých sa "smutná slabika" nachádza. Slová musia mať význam.
   

 

Rybník

Na papierové rybky učiteľ napíše slabiky /slová/. Na každej rybke je pripnutá kovová spinka. Žiaci postupne dostanú do rúk udicu /palica so šnúrkou, na ktorej konci je magnet/. Ich úlohou je vyloviť rybku, z rybky - slabiky utvoriť slovo /zo slova vetu/.
   

Čísla a slová

Žiak hodí kockou a koľko bodiek je na vrchnej strane kocky, toľko slabík musí povedať na určenú hlásku.
Obmena: povie slová, napíše slabiky, slová, vytvorí vetu s príslušným počtom slov a pod.
   

Výstup na raketu

Učiteľ nakreslí na magnetickú tabuľu raketu a vyznačí na ňu schodíky. Na každý schodík umiestni slabiku. Kto slabiku správne prečíta a povie na ňu slovo, vystúpi na ďalší schodík. Kto prečíta všetky slabiky správne, nastúpi do rakety.
Obmena: na schodíkoch sú slová. Žiak slovo prečíta a vytvorí naň vetu.

HLÁSKA

Detektív

Učiteľ napíše na tabuľu slová, v ktorých je chýbajúca hláska. Úlohou detektíva je vypátrať chýbajúcu hlásku, doplniť ju a slovo správne prečítať. Chýbajúce hlásky môžu byť pripravené na magnetickej tabuli, alebo schované /medzi ostatnými v krabici, na stole, na nástenke, na okne a pod./
   

Čo hľadáš?

V krabici sú kartičky s písmenami malej abecedy. Žiak jednu vytiahne. Učiteľ /iný žiak/ sa ho pýta: "Čo hľadáš?". Žiak odpovie: "Hľadám peniaze" /vytiahol kartičku s písmenom p/. Ťahá ďalší žiak a povie: "Peniaze tu nie sú, hľadám knihu" /vytiahol kartičku s písmenom k/.
Obmena: na kartičkách sú veľké písmená. Otázka je: "Koho hľadáš?"
   

Hra s novinami

Učiteľ rozdá žiakom ústrižky z novín. Žiakom určí, ktoré hlásky bude ten-ktorý žiak dávať do krúžku. Výhodou je, že môže pracovať naraz celá trieda a krúžkovať toľko hlások, koľko bolo už prebraných.
   

 

 

Hlásky na cestách

Učiteľ rozdá žiakom kartičky s hláskami a určí, na ktorej koľaji bude ktorý vlak stáť. Hlásky sa pohybujú po peróne. Učiteľ hlási: Vlak so samohláskami stojí na 3. koľaji, vlak so spoluhláskami stojí na 1. koľaji" /neskôr dvojhlásky, mäkké a tvrdé spoluhlásky, mäkké slabiky a pod./. Hlásky nastupujú do svojich vlakov, kto sa pomýli, musí vystúpiť a vyhľadať svoj vlak.
   

Správne meno

Učiteľ pripne deťom na oblečenie písmeno /písané/, ktorým nezačína ich meno. Žiaci určujú, či im patrí alebo nepatrí.
Obmena: vyhľadajú v triede všetkých spolužiakov, ktorých meno začína na dané písmeno.
   

Poskladaj a prečítaj

Učiteľ rozloží na stôl alebo magnetickú tabuľu niekoľko hlások. Žiak ich prečíta a pokúsi sa zostaviť z hlások slovo /slová/.

..........................................................

Čo si obliekame?

šalát	kabát	počítač
šál	hrnček	rolák
sako	rukavice	vesta
sveter	drak	župan
blúzka	zvon	bunda

Čo vie lietať?

sýkorka	kolotoč	vrabec
škorec	krava	kukučka
holub	orol	sokol
drozd	posteľ	konár
vrana	lampa	zošit

Čo jeme?

stolík	šalát	budík
koláč	myška	špenát
jaternica	pero	pečivo
saláma	dom	syr
bubon	jablko	panvica

Čo nosíme do školy?

bábika	šálka	pero
koberec	mačka	pravítko
okno	slon	čaj
učebnica	potkan	zošit
potok	ceruzka	strom

Čo robíme v škole?

učíme sa	kosíme	počítame
spíme	cvičíme	bubnujeme
kričíme	píšeme	kreslíme
varíme	strašíme	krákame
bijeme	zívame	čítame

Čo má 4 nohy?

mravec	pavúk	psík
mačka	ryba	osa
klokan	kačka	pijak
krava	rak	ovca
vlk	zajac	slávik

Čo patrí do lesa?

konzervy	dubák	motorky
sojka	benzín	buky
smeti	veveričky	koberec
líška	obrus	srnka
pasca	jašterička	železo

Je to zelenina?

púpava	práčka	mrkva
šál	paprika	paradajka
muškát	ulica	kapusta
čokoláda	špenát	tekvica
koberec	palica	šošovica

Je to hudobný nástroj?

husle	hruška	bubon
auto	pec	knižka
flauta	klavír	zmija
pexeso	taška	trúbka
dvere	gitara	brat

........................................................

Všakovaké  básničky pre menšie deti

Ján Navrátil Čiarky na dlani A prišiel človiečik! Po krásnom čakaní. Na svet si priniesol len čiarky na dlani. -Ach, čo tie čiarky značia? – mamička dieťa láska. Tie prvé, najhlbšie, sú materinská láska. Otec ho vedie za ruku. Nespadni, božechráň! Hľa, čiarky istoty prezrádza detská dlaň. Potom sa dieťa samo rozbehne na lúku. Objaví povoju, nevädzu v rozpuku, zamieri k prameňu, odplaší z liesky hýľa… - To čiarky rodnej zeme, ktorá ho očarila.		Ján Navrátil Mame Dávam ti kytku kvetov, mama, nech nie si sama samučká, keď rozlúči nás rozlúčka. Dávam ti kytku kvetov – bylinky proti smútku. Drevenú búdku na konár s inoväťou vtáčikom tvojich dlaní. Zohrejú sa ti pri zobkaní. Dávam ti lampášik, čo do tmy bliká, lavičku pre oči, keď sa ti unavia. Oblôčik, kde sa ti budem zdať ako vzdialené zvony. Dávam ti kytku, ktorá zazvoní: -         Mám ťa rád, mama, mám ťa rád…			Moja mama Mama, si ako slnko, ktoré každé ráno vychádza, svojím bozkom a nežným slovom ma prebúdza. Keď sa na mňa tvoje oči pozrú, ja zacítim teplo tvojho pohľadu. Tvoj nežný dotyk, sťa jemné kvieťa. Povieš mi: „Poď ku mne, moje dieťa.“ Pohladkáš ma, keď mi smutno je, povieš mi: „Neboj sa! Všetko bude dobre.“ Mám ťa rada, mamka moja, dúfam, že aj ty to vieš. Raduj sa spolu so mnou, veď ty ma miluješ.
Milan Ferko Darček Ivan spravil mame k sviatku dve figúrky maličké. A ja čo dám na pamiatku svojej drahej mamičke? Dať jej ruže? Kvety zvädnú! Brošňu? Tú si neželá! Knihu? Málo jej dať jednu a dve hádam priveľa. Nuž čo, kúpim čokoládu. Hocikam ju možno skryť. Veľa nestojí a hlavne – - dá sa ľahko roz-de-liť.		Mama Mladé mamy, staré mamy, natrápia sa veru s nami. Šijú, perú, varia stále, boli raz aj ony malé? Vraj chodili do školy, keď sme tu my neboli. Čas ten ako oblak letí, prišla svadba, prišli deti. A starosti, to viem sama. Ja som svojej bábe mama, aj ja dnes svoj sviatok mám, lebo je deň všetkých mám. Nech vám radosť v očiach svieti, To vám prajú vaše deti.			Ľ. Podjavorinská Bábätko Čujte ľudia, čo je u nás, za novinu hnedky z rána. V našej izbe zrazu stojí, kolísočka maľovaná. Na kolíske – kde sa vzalo, tu sa vzalo milý pane, leží čosi, pekné čosi, u nás nikdy nevídané. Ružové je celučké a má očká sivé. Búva pekne, ani z cukru, a je živé, a je živé. Plakalo to na kolíske, zbudilo nás skoro k ránu. Má to rúčky, má to nôžky, ani bábka z porcelánu.
Mamka Mamka moja, mamka zlatá. Ty by si si zaslúžila, aby všetky kvietky v poli, kvitli iba tebe kvôli.		Pre mamičku Všetko spravím pre mamičku, lebo ju mám rád, postavím sa na stoličku, poumývam riad.			Moja mama Usmiata je každý deň, z lásky jej kvet prinesiem. Od narodenia mi je vzácna, je to predsa moja mama.
Dom Staviam, staviam veľký dom, ktože bude bývať v ňom? Mama, otec, sestrička, ja i moja babička.		Chlapec malý Všetci na mňa povedali, že som ešte chlapec malý. Malý tam – malý sem ja si ľahko pomôžem. Podložím si stoličku a pobozkám mamičku.			Mamičkám Dostal som do daru ozajstnú gitaru. Teraz na nej zahrám všetkým dobrým mamám. No len mojej budem hrať, ako ju mám veľmi rád.
Štyri rôčky Ešte mám len 4 rôčky, robím iba malé krôčky, ale to už dobre viem, aký je dnes vzácny deň. Táto malá kytička je pre teba mamička. Keď si ľahnem do postieľky dám ti ešte božtek veľký.		E. Čepčeková Mamičke Maľujem, maľujem krásny kvet. Taký kvet nevidel ešte svet. Maľujem, maľujem, ako viem, mamičke tento kvet zanesiem. Tak ako  tmavú noc rozjasní hviezdička, rozjasní u nás deň úsmevom mamička.			Ktože mi Ktože mi môj prštek boľavý pofúka? Ktože ma posmelí, keď zbadám pavúka? Ktože mi do vláskov mašličku uviaže? Ktože mi na chlebík masielko namaže? Ktože mi vysuší slzičku na líčku? Ktožeby? No ktože? Zavolám mamičku.
Mamičke k sviatku Do ruky ti kvietok vkladám, moja milá mamička. Skloň sa ku mne, dám ti ešte horúci bozk na líčka. Dnes ti želám veľa šťastia, usmievaj sa celý deň. Povedz, že chceš modré z neba, zabehnem ti chytro preň. Ja viem, ty ho nebudeš chcieť, nemáš času hrať sa s ním. Tak ti, mamka, dneska aspoň topánočky vyčistím.		Vitajte mamičky Vitajte nám, vitajte nám mamy, mamky, mamičky. Zasmejte sa, pozdvihnite starostlivé hlavičky. Dnes je veľký sviatok, mala by tu hudba hrať. Snežienky a konvalinky, mali by tu rozváňať. Vy však skromné mamičky, málo ku šťastiu žiadate, stačí vám, keď veľkú lásku vašich detí poznáte.			Parádnica Mamičenka, pekne prosím, široký náramoček nosím. Štyri rôčky už som mala svedčala by mi trvalá. A k nej sukňa celkom úzka, k tomu vyšívaná blúzka. Potrpím si na paráde rada stojím pri zrkadle. A topánky len lodičky, pristanú mi na nožičky. Tie mi budú pekne klopať, budú za mnou chlapci kukať.
Ľúbim ťa Ľúbim kvety, ľúbim vtáčky, každú hračku maličkú, lež najväčšmi zo všetkého ľúbim svoju mamičku.		Mamička Mamička, si stokrát deťom milučká! My ťa radi máme, aj ťa poslúchame.			Mamičke k sviatku Do ruky ti kvietok vkladám, moja milá mamička. Skloň sa ku mne, dám ti ešte horúci bozk na líčka.
Malé mamičky My sme malé mamičky, pestujeme detičky. My sme malé mamičky milujeme detičky. Ja som malá mamička tu je moja Anička. My sa spolu radi máme vždy sa potom pekne hráme. Moja malá Evička, to je tichá ovečka, i keď po nej muška skáče ona ani nezaplače. A môj malý zlatý chlapček, čviriká si ako vrabček. Nožičky má ako stĺpky, skoro bude mať i zúbky. Hanulienka moja malá, za nič by ju nepredala, ani za kus čokolády, tak sa máme spolu rady. Spiže mi, spiže mi, Zuzička maličká, veď tu nad kolískou, je tvoja mamička. Teraz milé kmotričky, uspime si detičky. Zaspievame tíško, milo, Aby sa im dobre snilo.		Erika Mogyoródiová Mamičke Krásna ako ranná rosa, múdra ako stará laň, je tá moja dobrá mamka moja, ktorú veľmi rada mám. Ona ku mne deň a nocou beží stále na pomoc, keď je ona pri mne – verte, je mi teplo pri srdci. Keď mi bude veľmi smutno, keď sa budem radovať, ja tú dobrú mamku moju stále budem milovať.  Všetky mamy tohoto sveta, majú radi svoje dieťa. Každá robí každý deň všetko preň a iba preň. Moja mama doma s nami robôt sto má. Letí, letí, nemá perie, stále varí, stále perie. Lieta, lieta každodenne, pohyby má premyslené.			Ľ. Feldek Kto to mamke pomáha? Moja maka nemusí ráno poliať kaktusy. Zázračne sa bez mamky vyčistili topánky. Kým sa mamka spamätá i dlážka sa zametá. Ona dá len vodu hriať a umytý nájde riad. Aj o prácu s bielizňou voľakto sa delí s ňou. Ako keby udrel blesk – odrazu má kľučka lesk. A akoby dostal strach – z nábytku sa stratil prach. To čo nikam nepatrí, zmizne odtiaľ raz-dva-tri. A čo treba z obchodu? – Čáry-máry, je to tu. Kto to make pomáha? Dáky škriatok? Hahaha!
Mama Mama – to slovo krásne, až pri tom človek žasne. Vyslovujem ho každý deň a pri tom sa usmejem. Si ako krásny sen, čo zalial našu Zem. Na každý žiaľ máš liek, vôkol teba počuť smiech.		Každá matka Každá dobrá matka, v žiali dieťa hladká. Má ho veľmi rada – keď je preč, tak ho hľadá. Keď má dieťa horúčku, tak ho drží za rúčku. Naučí ho svojej reči, nenechá ho v nebezpečí.			Mamine ruky Prečo sa chveje osika? Lebo sa jej vetrík dotýka. A ktože je, kto na vine, že sa chvejú ruky mamine. To sú ale smiešne otázky. Tie ruky sa chvejú od lásky.
Kytička pre mamu Veľmi veľkú radosť mám, bude sviatok všetkých mám. Veľa kvetov, ešte nieto, preto si ich dnes, kreslím na výkres. Prvý je červený klinček a druhý belasý zvonček. Svieti tu aj púpava ako slniečko jagavá. Je to tak, blčí tu aj vlčí mak. Ďalší kvietok čakanka sa volá, poznajú ju dobre naše polia. Prečo tá maľovaná kytička? Pretože má sviatok moja mamička!		Spomienka na mamu Spomienka taká ostane mi, keď budem veľký, dospelý, že ty si, mamka, bola konár a ja ten vtáčik veselý, čo spieval, skackal medzi kvetmi, veď každý deň bol šťastný, svetlý. Za všetko dobré, čo mám rád, vďaka, mamička, nastokrát.			Mamička Opýtala som sa speváčikov z vŕby: Mňa uštipne muška, mamičku to svrbí. Mne ochorie hlávka, mamka za mňa plače. Keď ja bývam rada, ona ešte radšej. Mňa pošteklí tráva, mamička sa smeje. Tak čo sa s tými mamičkami deje? Ja ostanem sama, mama sa mi bojí. Ale je to všetko, vtáčikovia moji?
Sviatok mám Keby som bol malé vtáča, čo si nôžky v rose máča, zniesol by som ako treba, tebe, mamka, modré z neba. Zobkal by som ti z dlane, spieval piesne nevídané. Keby som bol vietor, všetko by som plietol. Lietal by som ponad vráta, aj cez vrecko do kabáta. Ďalej by som neblúdil. Moja dobrá, milá mama, už nebude nikdy sama.		Najkrajšie slovo mama Zo všetkých v reči slov, najkrajšie jedno znie, že ktoré to slovo, každé dieťa snáď vie. Slovo to z 5 písmen iba zložené, ale je nad všetky slová povýšené. Zvuk jeho je milý, jeho hudba sladká, a to slovo krásne, vysloví sa MATKA.			Mamkine oči Akéže máš oči, mamička moja? Z nich sa na mňa usmieva dobrota tvoja. Keď sa do nich zahľadím, srdce ma hreje, a tichučko mi šepoce: „S mamkou dobre je!“ Akéže to ruky máš, mamička moja? Tie sa veru roboty nikdy neboja. Keď ma nimi pohladkáš, cítim celý deň, že si moja, a ja tvoja, tvoja len.
Jozef Pavlovič Moja mama Moja mama rada ma má, lepšej mamy niet. Už som poznal veľa mám, najlepšiu však len ja mám. Ja jej za to božtek dám, taký ako svet.		Mamičky Jedna mamka tkáčka, druhá zase práčka. Architektka, staviteľka, predavačka, učiteľka – držia v rukách celý svet. Zo života robia med, preto im dnes patrí kvet!			Ján Domasta Ja mám mamku Ja mám mamku, mamičku, ráno varí kávičku. Izbu riadi, čistí šaty, ja mám mamku, poklad zlatý.
Mamkino náručie Mamkino náručie najkrajšie je škola, veď ona oddávna vo svete vždy bola. Tú školu mamička na srdci stavala, lebo sa s dieťatkom v náručí hrávala.		Deň matiek Je deň matiek, mamka, mamička drahá, prijmi od synáčka želanie zdravia. Deň matiek svätíme a ty si matka, dovoľ mi objať ťa, mamička sladká.			Stará mama Ty že si bola našej mamky mamička? A ona bola aká? Vari maličká? Keď mala špenát jesť, veľmi plakala? A mašľu do vlasov si jej viazala?
M. Rázusová-Martáková Moja mamka Slniečko si zabudlo raz domov pobrať lúče, naša mať ich pozbierala všetky do náruče. Ja som neraz rozmýšľala, aké sú v tom čary, že jej náruč aj objatie takým teplom žiari. Niekdy dávno padali zas hviezdy na úbočí, dve z nich padli našej mamke do jej dobrých očí. Už je stará, už je slabá, slabšia ako dieťa, no tie hviezdy v modrých očiach stále krásne svietia.		J. Smrek Konvalinky Bežím horou po úbočí a čo vidia moje oči? Samý zvonček malilinký! Ach, to zvonia konvalinky. Nečuteľne vyzváňajú, no tým prudšie zaváňajú. Už ich mám za kytičku veď mi kvitli pre mamičku. Mamička, tu ti ich dávam a hneď si ťa vybozkávam, nech ti bozk od tvojho synka vonia ako konvalinka.			Ria Špielbergerová Bozk mamičke Hoc´ ešte mám zúbky mliečne a predsavzatia maličké, vyjadrujem túžby večné dávať bozky mamičke. Pohládzať jej nežnú rúčku, byť s ňou stále v objatí. Nepomyslieť na rozlúčku, láskou sa ti oplatí. Šťastná chvíľa, hoci krátka s mamkou sa mi páči. Objíma ťa kamarátka čo jej sila stačí.
Mária Chovancová Mamičke Mamka má meniny, ja korún máličko. Prinesiem jej kvety, božtek dám na líčko. A teba poprosím, Ježiško, môj Pane,  požehnaním naplň mamičkine dlane.		Mária Chovancová Môj deduško a babička Mám babičku, mám i dedka, som ich vnúčik, radosť všetka. K práci privyká ma dedko, naučí ma robiť všetko. A babička pečie, varí, spolu sa nám dobre darí. Ježiško, starkým zdravia daj a každý deň im požehnaj.
K sviatku Mám kytičku pre mamičku, pre babičku, pre sestričku. Najkrajšia je pre mamičku, láskavá je pre babičku a ihravá pre sestričku.	Starej mame Naša stará mama dobrá milá, želáme ti, aby si dlho žila. Rozprávok aby si mala plné dlane. My ti sľubujeme, nebudeme plané.			Bozk pre mamičku Každé ráno mamička pobozkáš ma na líčka. Keď ma izbou roztočíš, smiech mi skočí do očí. Bozk ti vrátim na líčka, milá, drahá mamička.
Stará mama Oj, všeličo, všeličo má naša stará mama doma: Húsku s húsatkami troma, košík na vajíčka, mačku aj psíčka. A rozprávok za vrecúško, ktoré rado moje uško.	Privítanka Vítame vás, mamičky, pozdvihnite starostlivé hlavičky. Dnes je veľký sviatok váš, mala by tu hudba hrať, zástavy by mali viať, snežienky a konvalinky mali by vám rozváňať. Vy však, skromné mamičky málo šťastia žiadate, stačí vám keď lásku svojich detí poznáte.			Z vďaky Večer tíško na kraj padá, na viečka mi spánok sadá. Do postieľky ukladá ma mamička a vždy vraví: Dobre spinkaj maličká. Preto ja na sviatok mamy, zasypem ju kvetinami. Do vázy dám zlatožlté blyskáče, nech mamička nikdy, nikdy neplače.
Mamička Každý deň mamička zlatá, znova a vždy znova, žiada sa mi povedať ti tie najkrajšie slová. Vyjadriť, čo v srdci chovám, ako rád ťa má. Daj mi líčko, miesto slov ťa vrúcne pobozkám.	Pre mamičku Mám dobrú mamičku, veľmi sa mi páči. Bozkáva ma na líčka, hladkáva mi vlásky. Pre jej dobré srdiečko prejdem svetom celým, len nech stále zostane kvetom jabloňovým.			Moja mama Na svete sú poklady, ktoré kde-kto hľadá. Ja však hľadať nemusím, to, čo mám tak rada. Netreba mi nádheru kráľovského zámku, stačí mi, že pri sebe mám vždy svoju mamku.
Nakreslím si Zo stola sa pozerá list čistého papiera. Nakreslím si medzi rečou na ten papier pekné niečo. Možno slnko, možno trávu a možno aj moju mamu.	Naša mama Keď roztvorí mama dlane, položím si líčka na ne. Pošepnem jej: „Mamka, mami, vieš, že voniaš jahodami, teplým letom, malinami? Ako dobre, že si s nami, mamka, mamka, mama, mami.“			Krásny kvet – M. Ďuríčková Mäkká je trávička, vonný je kvet, jasná je hviezdička, sladký je med, dobrá je mamička, bozkám ju na líčka.
V kvetinárstve Mama dneska sviatok má, daj mi teta, kvietok, dva. Neviem, aké kvety dávajú mamám deti. Ja si prosím ružičku, nech poteší mamičku, na líčko jej božtek dám, z lásky, teta, rád ju mám.	Pozdrav Natrhám kytičku, hoc´ skromnú maličkú, pôjdem s ňou pozdraviť najdrahšiu mamičku. Pobozkám, postískam obe milé líčka: Ži dlho, buď šťastná, najdrahšia mamička.			Z lásky Miesim, miesim plastelínu, urobím z nej čosi. Veľké srdce maľované, dnes má sviatok ktosi. Ktosi, koho veľmi ľúbim, svoju drahú mamku. A mamička za to bozká svoju drahú Anku.
Báseň ku Dňu matiek Chceme sa vám prihovoriť, znovu v jarnom mesiaci, ktorý nesie krásny sviatok, úsmev, radosť, jas v srdci. Váš úsmev sú lúče slnka, ktoré nás vždy zlátia, srdce pod nimi okreje, smiech, jas, radosť vrátia. O tom vie už každé dieťa, dnes svoj sviatok máte, že vám hviezdy v očiach svietia, keď sa usmievate. Vďaka vám za každú prácu, únavu i úsmev v tvári. Bozkávame ruky, srdce, prajeme vám sviežosť jari.	Nech to slnko zlaté svieti z vašich očí stále. Želáme vám šťastie, blaho, aj my, deti malé. Vaše srdce radosť vznáša, rozdať by sa chcelo, preto detská náruč naša objíma vás vrelo. Ste kvet vzácny, plný nehy, čo nám detstvo zláti. Dávate nám samy seba, ktože to odplatí? Chceli by sme preletieť celučičký svet a priniesť vám z vďaky ten najkrajší kvet.			Vo svojom srdci okienko máme, z neho často na vás pozeráme. Či teplý úsmev vám z očú žiari alebo smútok pozerá z tvári? Náš motýľ vám ako kvet, pozdrav odovzdať letí, po ňom bozk tiež posielajú  vaše vďačné deti. Za starosti, práce, dáme srdce vrelé, s lienkou vám ho nesieme, plné lásky celé. Vieme dobre, že nás radi máte, náš údel spolu s nami znášate. Veď vaše srdce aj pre nás žije pri našom srdiečku si bije.
Roztvorím oči Roztvorím oči do modrého rána. Hej, moje ráno vždycky modré je. Belasé nebo má v očiach mama, belasou nehou vždy ma zohreje. Roztvorím oči do zlatého jasu. Hej, moje ráno zlatoskvúce býva. Tú zlatoskvúcu slniečkovú krásu mamička v mori svojich vlasov skrýva. Roztvorím oči. Drahá mama moja! Odrazu neviem čo a ako ďalej. Slová sa hlavou ako včely roja v pokornej tichej láske neskonalej. Ostaň mi, mama, jasnomodrým nebom. Ostaň mi slnkom, ktoré nezapadá. Ostaň mi kvetom, pesničkou a chlebom. Vždy ostaň pri mne, mama moja zlatá.			Mamičkino poď Mama má v očiach nezábudky, na lícach beláska. Keď mi je clivo, povie: „Poď,  mamička si ťa poláska.“ A dych má ani harmanček, čo kvitne na lúkach. Keď ublížim si, povie: „Poď, mamička ti to pofúka.“ Nadídu mrazy, prituhne a vietor kopí záveje. Už pri dverách ma čaká: !Poď, mamička si ťa zohreje.“ I v strachu iba ku nej bežím, na perách „Joj“ a „Beda“. Otvorí náruč, povie: „Poď, mamička si ťa nedá.“
Privítanie hostí 1.      Ešte som len maličká, malá,       rada by som všetkých privítala. 2.      Jak je vidieť, zišlo sa vás dosť       a to nám robí veľkú radosť. 3.      Ako nám to pôjde chcel by každý vedieť, keď tu bude na nás toľko očí hľadieť. 4.      V hlavičkách to máme dobre uložené,       ale srdiečka, ach, celé vyplašené.       Niečo viem, niečo popletiem. 5.      A teda milí hostia, milé mamy,       vítame vás medzi nami.       Mnoho zdaru vy nám prajte      a na konci zatlieskajte.			Kytička mamke V nedeľu ma vezme ocko za ruku, vyjdeme si spolu na lúku. Natrháme pestrých kvetov kytičku, prekvapíme nimi našu mamičku. Usmievajú sa mamke oči v radosti, koláčikmi sladkými nás pohostí. Sadáme si natešení ku stolu, ako nám je dobre všetkým pospolu.